Zvedavá Zoe

Ráno,  len čo otvoríš oči, ťukneš do iMobilu a otvoríš „Fbook“. Prečítaš správy, „olikuješ“ stovky odkazov a tiež „pastneš“ pár, aby si bol v spojení. Zapneš „víber a wašap“ a pozrieš kto je on-line. Vyberieš si niekoho a zaželáš mu dobré ráno, podporuješ vzťahy. Veď nikdy nevieš koho zo svojich štyristo „priateľov“ budeš niekedy potrebovať.

Zapneš „instantnýgram“  a prezrieš si fotky kamarátov, kolegov a „celebrít“. Je nutné kôli „smol tolkom“ sledovať cudzie PR plné „selfies“.

Treba sa učiť a ísť s dobou! Preto musíš „olikovať“ tie isté fotky na „Fbooku“, „Instantnomgrame“ a ďalších troch aplikáciách, aby bolo jasné, že si tu a že „you care“.

Potom vypiješ kávu, nasadneš do svojej štvorkolky, zamávaš všetkým susedom okolo ktorých prefrčíš, kým sa dostaneš z urbanistického satelitu podobného „Melrose Place“.

A hor sa do rannej zápchy, smerom k obrovskému železobetónovému, sklom popretkávanému komplexu biznis centier.

Zaparkuješ 9:00 v podzmenmej garáži, vyvezieš sa na Xnáste poschodie, natlačený v preplnenom výťahu do klimatizovaného „open spaceu“. Sadneš si do svojho 1x1m priestoru a tváriš sa cca 9 až 10 hodín, že tvoríš hodnoty.

Zhruba polovicu času tráviš preposielaním e-mailov a druhú polovicu času tráviš na „mítingoch“, brífingoch“, „dibrífingoch“  a „kóloch“. Cezčasy tráviš na káve, obede a písaním mailov svojmu šéfovi o tom, ako veľa práce máš.

Ak si  „vyšší manažment“, vačšinu času máš čo robiť s tým, aby si si kryl chrbát. Terminus technicus „cover your ass policy“.  Píšeš maily politicky doležitým osobám v organizácii a pozývaš ich na kávu, obedy a drinky. Zisťuješ ich názory a podsúvaš im tie svoje. Hodnotíš a posudzuješ riziko zvačšujúceho sa vplyvu iného konkurenta na názory danej osoby a potom samozrejme aplikuješ protiopatrenia pre utvrdenie vlastnej pozície.

Už dávno si chcel prestať fajčiť, ale zo strachu, že prídeš o dôležité informácie, ktoré sa zdieľajú zásadne iba v úzkej „klike“ fajčiacich manažérov, stále ťaháš jednu za druhou, aby si bol „in“.

Neznášaš golf, ale všetci dôležitý ľudia vo firme ho hrajú. Vraj je nevyhnutným pracovným nástrojom pre robie „biznisu“. Pozor, aj pre interné „PR“ je to životne dôležité hrať golf. V hlave ťa máta prípad tvojej kolegyne z „boardu“, ktorá bola degradovaná z pozície riaditeľky, keď sa nedostavila na důležitý „tímový míting“ s koňakom a cigarami v golfovom klube, Veď nemala ani zelenú kartu. To sa tebe nesmie nikdy stať! Nuž a tak hráš golf, ako o život.

Vzdychneš si a zaklapneš počítač o 5:30, niekedy 6:30, niekedy 7:30  a tešíš sa na najbližších pár hodín pred spánkom. Ak budeš mať šťastie, stráviš ich robením niečoho, čo máš skutočne rád a čo ťa baví.

Každý večer pred spaním sa sám seba pýtaš, prečo si ochotný stále ešte viesť takýto život.

Potom si spripomenieš fúzalý pocit, ktorý ťa opantá raz za štvrť roka, keď si otvoríš  výpis splátok hypotéky a sleduješ ako ti narastajú neuveriteľné hodnoty v kolonke úroky, kým dlžná čiastka sa ako kliešť drží na takmer rovnakej úrovni, ako pred piatimi rokmi.

Rýchlo zaženieš otázku, prečo si ochotný ešte stále viesť takýto život a ideš rýchlo spať.

Aplikuješ tridsať rokov! A po desiatich už ani nemusíš tak veľmi trénovať neúprimný úsmev, každé ráno pred zrkadlom.

Zdraví korporátna krysa v zácviku a želá vám príjemný večer.