Keď si spomeniem koľko osobností mi denne robí spoločnosť a stará sa o to, aby som sa ani náhodou nenudila, príde mi vtipné, že sa mi ženy často ponosujeme aké sme osamelé.
Najradšej mám tú hysterickú, paranoidnú a precitlivelú žienku, ktorá prichádza v presne určenú dobu, pravidelne raz do mesiaca.
Určite takú tiež poznáte, že?
Je neuveriteľná! Dokáže si vytvoriť príbehy hodné Oscara v „science fiction“ žánri. Neustále ma prekvapuje, že si mesiac čo mesiac, po celý môj doterajší život dokáže vymyslieť stále nový a rovnako šokujúci konšpiračný príbeh vysvetlenia nejakej úplne obyčajnej situácie.
Napríklad chlap, ktorý sa práve zaradil na semaforoch predo mňa je určite arogantný debil, ktorý mi chcel touto „myšičkou“ dokázať, aký je skvelý šofér!
Keď ho nakoniec zúrivo predbehnem na ďalších semaforoch zistím, že je to môj sused. Ponáhľa na dôležité stretnutie s klientom a mešká, pretože jeho žena (moja kamarátka) si ráno myslela, že má už kontrakcie. Nakoniec to bol planý poplach, ale on sa teraz musí prekľučkovať cez nemožnú rannajšiu zápchu na Bajkalskej.
Iná kamarátka je zasa divná! Určite mi niečo tají. Na moju otázku ako sa má Daniel odpovedá vyhýbavo, „že dobre“! Asi sa s ním rozchádza a hanbí sa mi to povedať.
Neskôr samozrejme vysvitne, že má proste tiež iba svoje dni a myslela si, že to ja sa rozchádzam s frajerom. Ticho čakala kedy jej o tom budem chcieť povedať. Nechcela totiž zraniť moje city monológom o Danielovi a o tom ako je s ním šťastná.
Zdá sa mi, že ešte aj môj pes sa snaží ma vytočiť tým, že nepočúva príkazy a neustále na vodítku behá zľava doprava tak, že musím skákať a točiť sa celú prechádzku ako pacient, ktorý trpí tancom Svätého Víta.
V tom poslednom prípade som vďačná, že neviem prísť na to, čo si môj pes v skutočnosti myslí. Stačí, že viem, že ma má rád a pozerá sa na mňa stoicky a s pochopením pred dverami nášho baráku, kým skončím so svojim zúrivostným záchvatom a dohováraním.
Jeden psychológ, ktorý bol stúpencom Freuda, vo svojej knihe napísal: „Každý človek je vlastne malá spoločnosť viacerých osobností!“
Ja to “upgardujem” na vyhlásenie, že každá žena je dosť veľká a veselá spoločnosť rôznych osobností!
Mám teóriu o tom, kto je napríklad táto “špiónska žienka” v mojej veselej spoločnosti.
Je to tá istá žena, ktorá za normálnych okolností presne vie, kedy má zavolať svojej matke a vôbec ju pri tom neprekvapí keď sa na druhej strane linky ozve:
„Zlatko, celý deň som na teba myslela, chýbaš mi a chcela som ťa počuť, mám hrozný deň.
Je to tá istá žena, ktorá panuje inak dokonalým šiestym zmyslom.
Sú však chvíle keď pod vplyvom hormónov funguje šiesty zmysel podobne „spoľahlivo“ ako kompas v oblasti bermudského trojuholníka.
Myslím, že jej proste treba vtedy rázne prikázať, aby oddychovala doma v emocionálnom centre s teplým čajom a vyloženými nohami, kým na malom člnku logického myslenia prepláva rozbúrenou hladinou svojej predmenštruačnej fázy.
Nakoniec aj „superžena“ môže byť preťažená.
Naše opačné polovičky musí táto „špiónka“ niekedy aj desiť. Hlavne keď ona, ktorú je aj tak ťažké logickým spôsobom pochopiť, stratí kurz a naplno sa oddá svojim konšpiračným teóriám.
To sú tie dni, kedy ženy plačú zdanlivo bez príčiny, všetko im na vás vadí a chcú sa s vami hádať. Alebo proste výnimočne radšej mlčia a čakajú tíško dohovárajúc svojmu vnútru, kedy to už konečne zasa prejde!