Obliekla si nové luxusné spodné prádlo, ktoré si kúpila iba kvôli nemu.
Obula si červené lodičky na vysokom podpätku, zapla trúbu a dala sa do pečenia pstruha na víne.
Rybu mala podľa diéty večer povolenú a preto aj keď na ňu vôbec nemala chuť, mechanicky ju dochucovala bylinkami a myslela pritom na neho.
„Daj sa vypchať, aj so svojou „Starou“ a vašou dovolenkou pri mori!“
Otvorila chladničku a okamžite narazila na nedopitú fľašku ružového vína.
„Do šľaka aj s diétou! Bude ľutovať, že tu nieje!“
„Láska, aký máš víkend? Chýbajú mi tvoje ústa a tvoje pevné objatie. Prepáč, že som nenapísal skôr, ale nieje tu wifi. Chápeš, musím sedieť dva metre od recepcie, aby som ti mohol napísať.“ Pípla správa po vyše týždni rádiového ticha.
„Aha, „Stará“ asi zaspala a „Ženatý Klamár“ sa nudí! Vymyslel si geniálnu výhovorku! V Chorvátsku vraj nieje wifi!!!!“
Odfrkla si frustrovaná, ale do sms napísala. „Samozrejme láska, zabávaj sa, si na dovolenke. Porozprávame sa, keď budeš doma!“ Potom hodila telefón na stôl a radšej sa napila vína.
Bolo jej do plaču.
Nechcela si s ním začať a už vôbec sa nechcela zamilovať. No i napriek všetkým predsavzatiam je to tu! A ona nevie čo s tým.
Kedy sa to jej predsavzatie stratilo?
Keď jej tvrdil, že si ju váži? Keď jej prisahal, že ona v žiadnom prípade nieje milenka? Keď jej sľuboval, že ženu už vlastne opúšťa? Že prakticky spolu nežijú, iba spolu bývajú?
Jej zamilovanosť má teraz za následok to, že vlastní 120 Eurové spodné prádlo (ktoré si nemôže dovoliť), množstvo luxusných šiat (ktoré nemá kam nosiť) a červené lodičky na enormne vysokých podpätkoch (ktoré sú krásne, ale nedá sa v nich existovať).
Tá istá neopätovaná láska spôsobuje taktiež to, že sa teraz motá po byte sama, plače pri pečení pstruha, v hrudi ju neustále niečo tlačí a jedným okom visí na telefóne, či si na ňu náhodou nespomenul a nepíše jej.
Zlomené srdce, rozdupané sebavedomie a neuspokojené ego sa snaží naprávať tak, že sa záletnému ženatému klamárovi mstí spôsobmi, o ktorých sa on, ale nikdy nedozvie.
Drobné prejavy vzdoru ju robia v očiach svedkov jej obnaženej zraniteľnosti krajšou, aby sa necítila tak mizerne previnilo a zároveň hlúpo, keď si v kútiku duše pripustí, že mu predsa len naletela.
A tak z pomsty ide na rande s kamarátom, ktorý ju už roky platonicky miluje, len preto že práve nemôže byť „s ním.“
Flirtuje s neznámymi mužmi na ulici a v duchu si hovorí: „Tak ti treba klamár, vidíš, že to ešte stále viem!“
Vezme si na seba šaty, ktoré by si inak netrúfla obliecť, lebo sú až príliš sexy a v duchu sa teší: „Keď ma v nich uvidíš, snáď pochopíš o koľko lepšia som, ako tá tvoja „stará“!“
Vymaže si z času na čas jeho telefónne číslo, i keď vie, že on sa o tom nikdy nedozvie. A keď jej za nejaký deň zasa zavolá, ona bude vedieť, že je to „on“, pretože to číslo pozná už dávno naspamäť.
Vyhlásenie vzdoru je dokonale súkromné a jednanie horko-sladko masochistické!
„Už zajtra s tým skoncujem!“ Sľubuje si v duchu, ako napokon už toľko krát.
Potom pípne znova telefón a ona privíta a prijme ďalšie jeho pekne zabalené klamstvo. Bez rozpakov a bez rozmýšľania.
Veď napokon mať ho aspoň kúsoček je lepšie, ako byť osamelá……..či? Zdôvodní si svoje konanie.
Celá debata | RSS tejto debaty